V tých časoch neboli žiadne mobily, tablety, sociálne siete a pevná linka, ktorú nám domov konečne zaviedli, bola pre mňa jediným spojítkom s kamarátkami počas prázdnin, keďže som nebývala v rovnakom meste ako oni. Terajšia generácia 17 ročných má k dispozícii auto a cestu autobusom vníma ako čosi podradné... My sme sa tešili na ten typický "smrad" nafty, keď sme sa vybrali na neďaleké kúpalisko. Cez prázdniny sme si dokonca dopisovali - ozajstné listy písané rukou...dnes už čosi nevídané, spýtajte sa 16-17 ročných študentov, kedy naposledy písali list :-) zato statusy na FB pridávajú každý deň a to s oveľa väčším počtom pravopisných chýb v jednej vete ako ja v celom mojom blogu :-)
V televízii sme pozerali len STV 1 a STV 2 a ROCK FM rádio s Julom Viršíkom bolo to najlepšie, čo trh ponúkal. Rodičia ma na diskotéky púšťali len výnimočne a preto som po večeroch čítala knihy. Čítajú terajší stredoškoláci vôbec knihy? Bravo a Popcorn práve dorazil na náš trh a len vďaka nim sme zistili "Ako prežiť skvelé rande", prípadne "Ako sa správne bozkávať". Zábery nahých tiel v objatí v Tisícročnej včele ma prinútili sa červenať. Terajšie deti majú možnosť sledovať oveľa tvrdšie scény erotického charakteru od malička, vzhľadom k vysielacej štruktúre je totiž nemožné sa posteľovým scénam v TV vyhnúť už v doobedňajších hodinách. Keď som kamarátke v zápale hry pred mojimi rodičmi povedala, že je blbá, dostala som od rodičov vynadané za môj slovník, teraz na ulici počujem 10 ročné deti hovoriť slovníkom, ktorý sa používa v krčmách po 4 poldecákoch. Ako 14 ročná som mala cez prázdniny večierku o 20.00, teraz je bežné, že 14 ročné "deti" chodia na diskotéky. A zabudla som dodať, že ako 12 ročná som sa hrala s barbinami, kým terajšie "dvanácky" riešila makeup, outfit a Justina Biebera. Ach....zlaté 90te roky :-)
Moje školské časy boli skvelé. Zdravé jadro, ktoré sa utvorilo v našej triede na Gymnáziu sa sporadicky stretáva aj teraz. Mnohí máme deti, ktoré za pár rokov sadnú do tých istých lavíc, kde sme sedeli my. Pri myšlienke, že moje stredoškolské časy som absolvovala v minulom storočí, sa cítim strašne stará. Minulé leto som absolvovala stretávku absolventov gymnázia po 20 rokoch. Nejak som si ani neuvedomila ako tých 20 rokov rýchlo prešlo. Presne si pamätám môj prvý deň v Gymnáziu, aj miesto, kde som si sadla. Obavy z toho, čo ma čaká a zároveň aj nadšenie z toho aké to bude a zrazu je za mnou stredná škola, vysoká škola, pracujem, prispievam do systému daňami, odvodmi a rozličnými poplatkami a fungujem na autopilota každý deň. Ako som si uvedomila, že 20 rokov od skončenia školy je za mnou, pochytil ma neskutočný smútok z toho, že moje najlepšie roky mám za sebou. Divný pocit z toho, že už len starnem. Pravdupovediac až do tej stretávky som sa cítila mladá a ignorovala som všetky prejavy starnutia...ako som si však uvedomila svoj vek, objavila som prvé vrásky a prvé strieborné vlasy. Ako je možné, že to tak rýchlo ubehlo? Veď len teraz som maturovala a presne si pamätám na to ako som na maturitách nevedela na dejepise odpovedať na otázku, kedy ľudstvo vynašlo oheň...
Neľutujem, že som vyrastala v období bez Facebooku a Ipodu, bez Iphonu a bez značkových outfitov, skratiek ako LOL a WTF, emotikonov a štýlu EMO . Moje dospievanie bolo presne také aké malo byť- plné zábavy, smiechu, skvelých kamarátov okolo mňa, prvých lások a sklamaní. Toto všetko doprajem aj terajšej generácie "-násť ročných", aj keď v čase komunikačných technológií to budú mať o niečo ľahšie. Minimálne v tom ako zistiť, či "ten pravý-pravá" má status slobodný alebo vo vzťahu:-)
