ako som sa prebrala z hibernácie

Autor: Andrea Legényová | 28.11.2016 o 19:06 | (upravené 28.11.2016 o 19:41) Karma článku: 3,61 | Prečítané:  716x

Posledných 8 rokov som bola v stave hibernácie, nie že by to bolo vedomé, práve naopak, do tohto stavu som sa dostala nevedome a viacmenej aj nechceme. Toto leto som sa však prebrala.

Tak ako som to už spomenula v niektorom mojom predchádzajúcom blogu, fungovala som v nejakom automatickom móde  alebo ako by povedal môj manžel- vyštudovaný programátor, bola som v off line režime. V takomto režime podľa mňa funguje veľké množstvo matiek, nastavia si svoj vnútorný budík /prípadne budík v mobile/, aby sa ráno zobudili a celý deň fungujú. Večer zaspia s pocitom "na čo som ešte dnes zabudla", príp. "čo som dnes nestihla" a ráno fungujú znovu. Deň čo deň, týždeň čo týždeň, mesiac čo mesiac. Ani sa nenazdajú a opäť sú tu vianoce. Keď som bola malá, rok /najmä ten školský/ plynul strašne pomaly, všetko sa nejak vlieklo a jedine prázdniny ušli strašne rýchlo. Teraz sa mi zdá, že rok ubehne veľmi rýchlo...veď len teraz som odkladala vianočné dekorácie a už ich môžem opäť vybrať.     

   Tento rok som mala stretnutie absolventov z gymnázia po 20 rokoch. Uff...20 rokov je strašne dlhá doba, zrazu som sa cítila veľmi staro. S blížiacim sa termínom našej "stretávky" som začala objavovať prvé strieborné vlasy /strieborné znie lepšie ako šedivé/ a moje vrásky okolo očí sa tiež nejak viac prehĺbili /ja viem, že vďaka makeup-u sa to dá zafixovať, ale ako je to možné, že JA MÁM VRÁSKY??? ok, sú to síce len mimické, ale VRÁSKY!!!/. Po 20tich rokoch som opäť videla naše tablo, odrazu sa mi zdalo, že to bolo len prednedávnom, keď sme sa v triede pohádali ako to tablo má vyzerať, ako je možné, že odvtedy ubehlo už 20 rokov??? Veď len teraz sme vymýšľali program na stužkovú slávnosť a zrazu si ukazujeme fotky našich detí.  Vtedy sme mali pred sebou celý život a nik z nás ani len netušil o čom vôbec život je. Pochytil ma pocit, že to najlepšie mám už doslova za sebou a tento pocit sa prehlboval. Nejak som si začala uvedomovať, že nechcem fungovať tak ako fungujem, vstávať a zaspávať s tým, že deň začína aj končí prípravou granka :-) že ešte chcem niečo zažiť a nie len hibernovať. Poznám ľudí, ktorých z tohto stavu prebrala nevera partenra, drogová závislosť dcéry či smrť blízkeho, mňa zo stavu hibernácie dostala stretávka po 20tich rokoch :-)

  Každý z nás v určitom veku dospeje k momentu, že si uvedomí aký je ten život krátky a že prežiť ho len tak, že ho prežívame a nie žijeme, je na nič. Každý z nás má určite nesplnené sny, ja som si toto leto niektoré z nich splnila a budúce leto si dúfam opäť splním ďalšie, napr.mojim dosiaľ nesplneným snom je zaspievať si na Kráľovej holi pieseň "na Kráľovej holi" :-) Kto sa pridá?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Učiteľ: Nepoznám dôvod, prečo používať len spojené písané písmo

Rodičia a učitelia zbierajú podpisy, aby ministerstvo školstva dovolilo deťom používať písmo, ktoré im vyhovuje.

DOMOV

Nacionalistický kňaz pomáha šíriť propagandu ĽSNS

Ján Košiar píše pre časopis, ktorý finančne podporuje rezort vnútra.

DOMOV

S voľbou šéfa Súdnej rady na Jankovskú nepočkajú

Spor o smerácku tajomníčku Žitňanská s Ficom ešte nevyriešili.


Už ste čítali?